Budúcnosť Európy v rukách francúzskych voličov

Autor: Viktor Petrašovský | 25.4.2007 o 13:10 | Karma článku: 6,04 | Prečítané:  1499x

Tzv. Veľká francúzska revolúcia zasadila semeno anarchie a zároveň komunizmu do európskej i svetovej spoločnosti. Teraz by mohlo Francúzsko ukázať a priznať, že odkaz tejto revolúcie nie je aktuálny a krajina ako Francúzsko potrebuje kritickú sebareflexiu, návrat k poriadku a úcte k individuálnemu vlastníctvu a šikovnosti každého jedného občana krajiny.

 zdroj: Wikipedia Commons

Nemôžem sa ubrániť údivu nad aktuálnym úsilím mnohých európskych politikov zvrátiť hlasovanie francúzskych voličov v druhom kole prezidentských volieb podľa svojho videnia sveta. Zmieňujem sa tu predovšetkým o socialistických politikoch ako vodca talianskej ľavice Romano Prodi (bývalý predseda Európskej komisie a súčasný taliansky premiér), francúzsky ľavicový liberál Jacques Delors (bývalý predseda Európskej komisie), kvôli svojej spolupráci s teroristickou skupinou ETA a ideologickému boju proti katolíckej Cirkvi kontroverzný José Luis Rodríguez Zapatero (vodca španielských socialistov, španielsky premiér), či nemecký politik Daniel Cohn-Bendit, ktorý vedie frakciu Zelených v Európskom parlamente a ktorý je známy svojimi aktivitami v rámci hnutia ekologických ľavicových aktivistov. Pretože dobre vedia, že budúcnosť Európy sa momentálne „tvorí“ vo Francúzsku, otvorenou podporou a vystúpeniami v prospech socialistickej kandidátky Ségolene Royalovej sa snažia svojou prítomnosťou na predvolebných mítingoch a prostredníctvom vyhlásení zvrátiť priebeh druhého kola francúzskych prezidentských volieb podľa svojich predstáv.

Na tomto by v rámci demokratických zvyklostí nebolo, samozrejme, nič zlé, keby ich počin nekolidoval s popieraním toho, k čomu sa títo politici na papieri tak vehementne a sebavedomo hlásia – teda k toľko proklamovanému princípu zvanému TOLERANCIA. Zosmiešňujúcim označením pravicového kandidáta Nicolasa Sarkozyho ako “francúzskeho Berlusconiho“, či vehementným popieraním pravicového pohľadu na svet, potvrdzujú, že tolerovanie iného politického a ideologického názoru nie je ich silnou stránkou.

Bývalý francúzsky socialistický minister hospodárstva Dominique Strauss-Kahn hovorí o „historickej šanci zmeniť celkovú situáciu v krajine“. Ja sa pýtam: akú zmenu majú títo socialistickí politici na mysli? V čase, keď sa vyspelá Európa  nachádza v hospodárskej stagnácii, keď technologické inovácie už dlho nie sú doménou európskych krajín, keď sociálne nepokoje spôsobené nekontrolovaným prisťahovalectvom a rozvratom systému individuálnej slobody a šikovnosti, a keď rozvrat morálnych hodnôt   sú vizitkou Európskej civilizácie,  je volanie socialistických politikov po zmene vyslovene gestom, ktoré chápem ako snahu o zakrytie vlastných prešľapov a chýb, ktoré v dvadsiatom storočí až po súčasnosť vrhli Európsku civilizáciu do stavu stagnácie a straty vlastnej identity.

Prípadná výhra Ségolene Royalovej prehĺbi tento proces vnútorného rozkladu vyspelej Európy, proces opustenia vlastných kultúrnych koreňov, ekonomickú stagnáciu, razantný nárast kriminality a sociálne disproporcie. A vydlaždí cestu presadenia sa iných kultúr na našom kontinente. V prípade víťazstva Nicolasa Sarkozyho vidím akú-takú nádej na obnovu koreňov západnej civilizácie v Európe, hoci zvrátenie trendu zintenzívneného v druhej polovici dvadsiateho storočia je viac než obtiažne. 

Tzv. Veľká francúzska revolúcia zasadila semeno anarchie a zároveň komunizmu do európskej i svetovej spoločnosti. Teraz by mohlo Francúzsko ukázať a priznať, že odkaz tejto revolúcie nie je aktuálny a krajina ako Francúzsko potrebuje kritickú sebareflexiu, návrat k poriadku a úcte k individuálnemu vlastníctvu a šikovnosti každého jedného občana krajiny.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Zomrel spevák skupiny Linkin Park, spáchal samovraždu

Chester Bennington sa zrejme obesil vo svojom dome.

KOMENTÁRE

Susedia ich nechcú. Ani vtedy, keď sú to poriadni ľudia

Odťahujú sa od nich. Stále začínajú odznova.

KOMENTÁRE

Keď boli babičky ešte krásne

Strašne by som všetkým deťom prial vráskavé bielovlasé babičky.


Už ste čítali?